Výsadba sadenice je nasledovná: zakúpime kvalitnú sadenicu, na 1 – 3 dni ju dáme do vody. Sadenica sa pripraví na výsadbu – korene zrežeme na 12 – 15 cm, ak nie je výhonok zrezaný a sadenica zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká. Takto pripravenú sadenicu vložíme do vykopanej jamy 40 x 40 x 40 cm. Korene rozložíme do každej strany, prihrnieme zem a zalejeme vodou približne 3 – 5 litrov. Sadenica by mala vyčnievať nad úrovňou zeme cca. 6 cm, aby nezakorenila z naštepenej časti čo oslabuje rast a vitalitu celého kra. Pri výsadbe na jeseň sa nad sadenicou vytvaruje kopček zo zeme – okolitá pôda (zimné mrazy). Odporúčame aj pri jarnej výsadbe sadenicu mierne zakopčekovať (kvôli neskorým mrazom) do 15. mája. Na vytvarovanie kopčeka nepoužívame piliny, ani piesok. Piliny sú zdrojom pre hubové choroby a piesok premrzne viac ako pôda. Nástupom zimných mrazov sa kopčeky skontrolujú, či nevyčnieva vrch sadenice. Po prezimovaní na jar kopček odtiahneme a prihrnieme znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerastie – prerazí. Kopček do konca mája postupne odstránime. Výhonky priväzujeme ku kolíku ( agátový, kovový), aby bol kmienik rovný. Ponechávajú sa dva najsilnejšie výhonky. Počas leta polievame podľa potreby.
Ak neprší stačí sadenicu poliať každé dva týždne – cca. 10 – 15 litrov. V prípade nižšieho vzrastu môžeme pridať raz za mesiac do vody zálievkové hnojivo.
Výsadba sadenice na nové stanovište , novo založený vinohrad s vhodne pripravenou pôdou a zásobou živín alebo záhrada s ornou pôdou atď., môžu priniesť za vegetáciu aj 1,5 m výhonky.
Podsadby do starých vinohradov by sa mali vykonať „poctivo„! Jamy vykopať rýľom na 40 x 40 cm. Ak zanedbáme základný postup práce, oslabíme rast v prvom roku. Sadenica ostarne – zakrpatie a pomaly sa vyvíja. Nástup do rodivosti oddialime aj na 5 rokov.
Ošetrovanie viniča: na trhu výrobcovia postrekov ponúkajú široký sortiment ochranných látok s rôznymi účinnými látkami. Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre (Plasmopara viticola) a proti škodcom. Po nástupe do rodivosti ošetrujeme vinič aj proti múčnatke (Uncinula necator) a plesni sivej (Botritis cinerea) a iným chorobám.
Naši odborníci vyšľachtili paletu moderných odrôd od veľmi skorých až po veľmi neskoré, vhodné aj na dlhodobé skladovanie, aby sme pokryli čo najdlhšie obdobie konzumácie čerstvého hrozna z vlastnej produkcie. Pre týchto chutných novošľachtencov platí zásada, že sa majú pestovať v teplých vinohradníckych oblastiach s dobrou zásobou pôdnych živín.
Takzvaným ,,Globálnym otepľovaním,, sa hranica úspešného pestovania hrozna posúva aj vyššie (m. n. m.) , nie je nemožné dopestovať odolnejšie stolové odrody aj tam, kde sa predtým nepestovali. K úspešnému pestovaniu je najvhodnejšie slnečné a záveterné stanovisko.
Zber hrozna najmä stolového vykonávame postupne podľa dozrievania. Strapce rozložené na slnečnej strane sú už pekne vyfarbené a dozreté v porovnaní s ostatnými, ktoré môžeme oberať aj o jeden až dva týždne neskôr. Zdravé strapce hrozna najmä neskoršie odrody, možno skladovať v suchej vetrateľnej miestnosti zavesené na špagátoch, častokrát s viničovým prútom. Niektoré odrody ako napr. Souvenír, Conkordia, Malverína, ak je vhodné počasie vydržia na kroch až do Vianoc– neopadajú. Treba však strapce chrániť sieťkou pred Drozdom čiernym.
Ako ozdobu pivnice, si môžu malopestovatelia koncom októbra pozapichovať 2 – 3 viničové prúty so strapcami do veľkej nepoškodenej kŕmnej repy.
Všeobecne k nevhodným miestam pre pestovanie je napr. severný svah s celodenným tieňom, plytká pôda bez zásoby živín, lokalita s vysokou podzemnou vodou, vinič pod stromom, vinič v blízkosti hnojiska alebo na dvore s hrubšou vrstvou slepačieho trusu, mladá sadenica zasadená do trávy alebo ďateliny, prípadne obrastená hustou burinou.
Prajeme Vám veľa úspechov a radosť z dopestovanej úrody!